Mesto Kolárovo

Mesto Kolárovo

Oficiálne stránky mesta

História

Z dejín mesta

Kolárovo patrí medzi najväčšie mestá dolnej častí Žitného ostrova. Rozprestiera sa na sútoku Malého Dunaja a Váhu. Prvá obec sa nazývala Malá Guta a ležala na lavej strane Váhu, pri rieke Nitra. Toto osídlenie sa nazývalo aj Starou Gutou. V listinách sa prvýkrát spomína roku 1268.

V 14. stor. bolo založené druhé osídlenie, nazývané Vel’ká Guta. Po moháčskej bitke sa obyvatelia oboch obcí z obavy pred Turkami presťahovali na bezpečnejšie miesto pravého brehu Malého Dunaja, na Žitný ostrov, tam, kde sa nachádza dnešné Kolárovo. Roku 1573 obec vyplienil ostrihomský beg. V tom čase bola už Vel’ká Guta zničená, podobne aj jej starý kostol, hoci túto obec sčasti chránili šiance, ktoré boli súčasťou pevnostného systému Kolárova. Hrad Kolárovo bol postavený r. 1349 na ochranu brodov a obchodnej cesty. Dala ho postaviť kráľovná Mária a pomenovala ho Békevár (hrad mieru). V listine kráľa Ladislava IV. z roku 1551 sa villa Gutta už spomína ako mestečko. Listinou nebolo iba povýšené na mesto, ale dostalo aj viacero privilégií (na organizovanie jarmokov, dobytčích trhov a pod.). Podľa miestnej tradície králi z rodu Arpádovcov zaľudňovali okolité spustnuté obce Jazygovcami z oblasti pri rieke Tise. Svedčia o tom ľudové zvyky, ľudové stavby a pod. Iné údaje tvrdia, že darcami chotára Kolárova boli králi Ladislav . a 11. Podlá nich už kráľ’ sv. Ladislav svojou listinou ohraničil chotár mesta s rozlohou 56 000 jutár. Král’ Ladislav 11. Kumánsky daroval obci okolité samoty. Mesto oddávna bolo majetkom ostrihomského arcibiskupstva. Dokazuje to aj listina z roku 1268. Ale týchto zemepánov si obyvatelia Guty nikdy neobľúbili, aj preto z času na čas vzburili, ale aj proti iným mocipánom. Obyvatelia mesta veľa trpeli aj v časoch vojen. Roku 1311 zbrojnoš Matúša Čáka trenčianskeho Chellus so svojou hordou zničil obce Guta, Nesvady a Zemné.

V roku 1669 zapálili turecké jednotky východnú časť Kolárova. V rokoch 1848-1849, v dobe národnooslobodzovacích bojov, po vyhratých bitkách v Tešedíkove a Žihárci ustupujúce rakúske vojsko podpálilo mesto.

Pevnosti

Pevnosť bola postavená na mieste hradu kráľovnej Márie a popri obrovských pevnostiach v Nových Zámkoch a Komárne v dejinách vždy hrala menšiu úlohu. Viackrát bola podľa požiadaviek doby opravovaná a modernizovaná. Na začiatku tureckej okupácii bol r. 1527 tunajším kapitánom Gregor Martonosi Pesthényi, kvôli približujúcej sa armáde Jána Zápol’ského, podporovanou Turkami, bola pevnosť urýchlene opravená. V tomto roku Zápol’ského veliteľ, Gašpar Ráskay pritiahol do Guty a po dvoch silných útokoch pevnosť dobyl. Pevnosť sa však onedlho opäť ocitla v rukách cisárskeho rakúskeho vojska.

V rokoch 1584-1594 za pomoci talianskych vojenských inžinierov bola pevnosť zosilnená. V čase, keď Gabriel Bethlen dobýjal pevnosť Komárno, tunajší valónski a francúzski vojaci utiekli. V obave pred novými tureckými útokmi bola pevnosť v rokoch 1662-1664 opäť modernizovaná. Vo vnútri pevnosti stáli kamenné ubytovacie budovy, a kamenné sklady na pušný prach a zbrane. V týchto rokoch sa za múrmi pevnosti zdržiavalo 130 žoldnierov pod velením Mateja Frühwirtha. Gróf Quido Stahrenberg v časoch Rákócziho povstania na jar r. 1707 za pomoci vojenského inžiniera Fischera vykonal opevňovacie práce v hodnote 6090 forintov. Kurucký generál Ján Bottyán sa štyrikrát zdržiaval neďaleko mesta. 12. 7. 1708 za pomoci ťažkého delostrelectva dobyl pevnosť a zajal tunajších žoldnierov. Po boji bola pevnosť zničená a kuruci odtiaľ’ odtiahli so slovami: “Odteraz nech je obydlím žiab”. Neskôr bola síce pevnosť opravená, ale hanlivé meno Békavár (Žabí hrad) jej ostalo. Generál Heister v nej umiestnil Dánsku posádku. V mieruôsmych rokoch pevnosť už nemala žiaden význam, iba vojsko generála Görgeyho si pri nej odpočinulo po prehratej bitke.

Kultúrne pamiatky

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v rokoch 1723-1724 v barokovom slohu na mieste staršieho vyhoreného gotického kostola. Budova bola r. 1772 zväčšená. Interiér kostola je zaklenutý neskorobarokovou valenou klenbou. Oltárny obraz na hlavnom klasicistickom oltári znázorňuje Nanebovzatie Panny Márie a je dielom Ferdinanda Lütgerndorffa z r. 1832. Okolo kostola bol starší opevňovací múr so strieľňami a okrúhlymi nárožnými baštami zo 17. stor. V 50. rokoch 20. stor. bol tento múr nezmyselne zbúraný.

Kaplnka na bývalom cintoríne je baroková stavba z 50. rokov 18. stor. Pred kaplnkou je brána do bývalého cintorína.

Trojičný stĺp stojí na pôvodnom mieste v kostolnom parku a pochádza z r.1831. Bol postavený na pamiatku obetí cholery. Socha Sv. Vendelína je ľudovou prácou z r. 1835 a stála pred vchodom na trhovisko. Dnes po viacerých presunoch stojí pri kaplnke. Pomník padlým v I. sv. vojne pochádza z 20 rokov 20. stor. Autorom súsošia je Alojz Rigele a je umiestnené v parku pri rímsko-kat. kostole.

Pamätník občanom mesta odvlečených do koncentračných táborov v Dachau a Schönbergu je dielom ľudového umelca, sochára z Kolárova Jána Reichera a staviteľa Štefana Lukačoviča a je umiestnený v ružovom parku. Pamätník povodne r. 1965 pri budove Mestského úradu je dielom sochára Jána Nagya a má názov SOCHA MATKA ZEM. Vodomet pred Mestským úradom zobrazuje súdržnosť pri povodni, dielo s názvom Vzplanutie živlov vzniklo podľa návrhu staviteľa Paluša.

Pamätník obetiam II. svetovej vojny s menami obetí sa nachádza v novom parku. Pamätné tabule deportovaných r. 1947 sú umiestnené na vstupnej bráne do Centrálneho parku. Socha Matka s dieťaťom je dielom sochárky Kláry Patakiovej a je umiestnená v parku zdravotného strediska. Socha Dievča s kyticou na dvore Základnej školy na ulici Rábskej je dielom sochára J.V. Hucku.

Mesto

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

logologologologo

Aktuálne počasie

dnes, utorok 19. 3. 2024
jasná obloha 10 °C 1 °C
streda 20. 3. oblačno 12/2 °C
štvrtok 21. 3. zamračené 15/6 °C
piatok 22. 3. zamračené 15/9 °C